Kedy a kde čítate najradšej?

Keď som bol mladší, nemal som problém vytiahnuť knižku prakticky kdekoľvek. Nevadili mi dokonca ani rôzne zvuky či rozhovory iných ľudí v blízkosti. Dnes je to však pre mňa takmer neprekonateľná prekážka. Neviem, či je to vekom, no čím som starší, tým je pre mňa sústrednie sa na čítanie náročnejšie. Ideál je teda pre mňa momentálne čítať si večer na nejakom pokojnom mieste, kedy už väčšina ľudí spí a nerušia ma žiadne zvuky ani hlasy. Ako to máte vy?

Myslím si, že si si len odvykol. :slightly_smiling_face: Najprv som musela mať ticho aj ja, postupne mi prestali vadiť rozhovory, neskôr hudba. Niekedy si práve pustím hudbu naschvál. :grinning: Keď som napríklad vo vlaku, tam som si čítala najradšej vlastne, keď som chodievala z a na internát. To bol taký čas pre mňa. Teraz čítam prakticky kedykoľvek, kdekoľvek a aj poležiačky, posediačky. Ak je dobrá kniha, nepustím ju z rúk až kým nie som na poslednej strane :grinning:. Ak si to nemôžem dovoliť, tak nad knihou a postavami a tým svetom stále premýšľam.

1 Like

Myslím si, že to môže byť aj vekom. V detských časoch sa človek dokáže venovať naplno napríklad hre s legom a úplne sa do toho vžiť. Dokáže prežívať daný moment na 100% bez ohľadu na okolité podnety. Povedal by som, že s pribúdajúcim vekom úmerne pribúdajú starosti a je stále ťažšie žiť prítomnosťou. Človek si miesto toho predstavuje čo musí ešte urobiť, aké má povinnosti, pripadne sa vŕta v minulosti a rozmýšľa čo mohol urobiť inak. Tak isto mi príde, že čím som starší tým beží čas rýchlejšie. Aj to vidím ako dôsledok neschopnosti naplno žiť prítomnosťou. Ale priznám sa, keď som asi pred rokom čítal Outsider-a od S. Kinga, tak ma to pohltilo, že mi bolo úplne jedno kde som čital :smiley:

2 Likes

Asi niečo bude na oboch názoroch. Môže to byť vekom i tým, že som si jednoducho odvykol. V minulosti som bol obklopený ľuďmi a teda zvukmi, hlukmi a rozhovormi častejšie ako dnes, ak som teda chcel čítať, nemal som na výber. Dnes je to trochu iné a možno som z tohto pohľadu “zlenivel”. :smiley: Ale je pravda, že záleží i od knižky. Občas sa stále nájde kniha, ktorá ma pohltí tak, že prestanem vnímať čas aj priestor. :smiley:

Pozerám žánre, detektívka/horor. Neviem, či je to pre mňa, ale viem si predstaviť, že to dokáže pohltiť. :smiley: Čítal si aj iné knihy od S. Kinga?

Vek je pri tomto asi druhoradý, skôr je to o takom situačnom nastavení - malé deti žijú v takej vlastnej bubline, kdežto my dospelí sme denno-denne zahltení informáciami z každého smeru, ktoré je často ťažko ignorovať, aj keď som presvedčená, že tá schopnosť sa dá natrénovať (viď napr. mindfulness tréning). A tak poriadne pohlcujúca kniha je pri tom isto skvelou motiváciou :smiley:.

Čo sa týka mňa, tak (zaujímavú knihu) viem čítať hocikde okrem idúceho auta alebo autobusu (:nauseated_face:; aj preto preferujem vlaky :smiley:). Najväčší distraktor je asi to, keď počujem nejaký rozhovor (napr. vo vlaku alebo na pláži) v tesnej blízkosti, alebo ak je nahlas pustená TV. Pri takých situáciách mi pomáha, keď si dám do uší slúchadlá a pustím si nejakú inštrumentálnu hudbu, ktorá prehluší tie rozhovory.

Keď sa tu už spomínal ten S. King, tak ja som od neho prečítala asi 3 knihy, a len jedna ma zaujala (Cyntoryn zvieratiek). Tá ma pohltila tak, že som ju v jednom momente s miernym zdesením musela odložiť - to ale mohlo byť čiastočne spôsobené aj tým, že bola asi polnoc a ja som bola v stane uprostred ničoho v Tasmánskom národnom parku :smiley: . Je to ale vtipná spomienka :smiley: .

Mám ten istý problém, preto sa čudujem, že trochuhu vyššie spomínaš, že preferuješ vlaky. Neviem, či sa mi už niekedy stalo, že som sedel vo vlaku, v ktorom by ma nerušili rozhovory. :smiley: Preto preferujem miesta s málo ľuďmi/bez ľudí a ideálne večer, keď už všetko spí.

No, hudba pomáha pri tomto :smiley: . Vlaky preferujem ako dopravný prostriedok nad autobusmi a autami, lebo vo vlaku mi nebýva zle.