Ktorá knižka (knižky) vo vás zanechala naozaj hlboký dojem?

Pri čítani témy Aká kniha, ktorú ste čítali, vás úplne pohltila a nedokázali ste sa od nej odtrhnúť a prečo? mi napadla iná, podobná otázka. Netýka sa ani tak toho, že by vás nejaká knižka úplne pohltila, skôr mi ide o ten moment, kedy ste pri čítaní obrazne povedané narazili do steny, museli ste si sadnúť a chvíľu sa spamätávať z toho, čo vám ten moment nárazu rozvíril v hlave.

Na mne najväčší dojem zanechali asi dve knižky, ktoré som čítal ešte dávno v rámci povinného čítania na strednej škole. Jednou bola Na západe nič nové (E. M. Remarque) a druhou 1984 (G. Orwell). V oboch prípadoch ide o veľmi známe knižky, isto ich pozná aj mnoho ľudí, ktorí ich nikdy nečítali. Nechcem spojlovať, nemôžem teda napísať konkrétne dôvody, pre ktoré na mne tie knižky zanechali taký dojem. V oboch prípadoch však ide o spôsob, akým som bol nečakane vystavený otázkam, s ktorými sa môže stretnúť ktokoľvek z nás, no nikdy nám ani len nenapadne sa nimi zapodievať, pretože sme tak veľmi zvyknutí na súčasný pohodlný a bezpečný život, že nám tie otázky prídu vzdialené, ba až z ríše fikcie.

1 Like

Tiež spomeniem dve knihy. Prvou z nich je Napriek všetkému povedať životu áno od Viktora E. Frankla. Je to neuveriteľne poučná kniha a odporúčam ju aj napriek tomu, že je ťažká. Je to síce psychologická kniha, ale napísaná pre bežných ľudí a ľudí, čo nemajú vyštudovanú psychológiu. Autor bol v koncentračnom tábore, prežil a podáva svoje skúsenosti na odbornej úrovni. Učí nás o fungovaní človeka v kritických momentoch života a popisuje situácie, v ktorých sa, dúfam, väčšina ľudí ani neocitne. Musela som sa viackrát pozastaviť a prestať čítať, zamyslieť sa. Zachoval si čisté svedomie a jeho najväčším snom a to, čo ho držalo pri živote, je pre nás ľudí, úplne samozrejmá vec. A to bolo, vystúpiť na konferencii so svojou vedeckou prácou, prácou o koncentračnom tábore. Svoje prežívanie a svoje zážitky premieňal na vedeckú prácu. Samozrejme, pri čítaní knihy som narážala na otázky, nad ktorými sa bežne nezastavujem a ani si ich nekladiem.

Druhou knihou, ktorú by som rada spomenula je Dieťa zmierenia, ktorú napísala Francine Rivers. Je to opäť náročná kniha, ktorá odhaľuje zákutia a pohnútky ublíženej duše. Je to kniha o odpustení a bezpodmienečnej láske, o obrátení sa. V tejto knihe som narazila na tie klasické predsudky o kresťanoch, o tom, akí majú byť a ak takí nie sú, sú na pohoršenie ostatným a len pridávajú k všeobecnému presvedčeniu o tom, aká je cirkev skazená a zlá. Čitanie som musela prerušovať, pretože sa mi v mysli zrazu vynárali otázky, svoje vlastné skúsenosti, spomienky…

Ale ako spomínal aj Richdark. Tie knihy, ktoré nastoľujú nevšedné otázky alebo nečakaným spôsobom nás konfrontujú s rôznymi bežnými situáciami, tie dokážu spôsobiť ten náraz do steny našej reality a musíme sa na chvíľu zastaviť, aby sme sa dokázali otriasť a čítať ďalej.